Aktuality

22.05.2020

Webstránku www.pamatniky.sk spustil Ústav pamäti národa k 30. výročiu Nežnej revolúcie v novembri 2019, v uplynulých dňoch na mape pribudli ďalšie desiatky pietnych miest. V súčasnosti tak zobrazuje 338 miest, ktoré pripomínajú útlak obyvateľstva komunistickým režimom.

14.05.2020

Pre zatvorené hranice sa v tomto roku delegácia Konfederácie politických väzňov Slovenska a zástupcovia ÚPN nemôžu zúčastniť na podujatí Jáchymovské peklo v Jáchymove v Českej republike. Preto KPVS v spolupráci s Ústavom pamäti národa usporiadala 13. mája neverejnú pietnu spomienku na politických väzňov pri pamätníku Brána slobody v Devíne, ktorou sa na diaľku pripojili k podujatiu v Jáchymove. Spomienka sa konala za dodržania bezpečnostných a hygienických opatrení.

13.05.2020

V uplynulých týždňoch vyšlo nové číslo časopisu Pamäť národa – 1/2020. Úvod časopisu otvára rubrika Štúdie, v ktorej sú publikované výsledky výskumu dvoch historikov Ústavu pamäti národa.

13.05.2020

Publikácia Éra samizdatu predstavuje druhý diel edície Antológia slovenského samizdatu, ktorej cieľom je komplexne zmapovať a analyzovať slovenský samizdat vychádzajúci v období vlády komunistického režimu. Autor vo svojej publikácii analyzuje kresťanské samizdaty, ktoré vychádzali v prostredí Spoločenstva Fatima.

07.05.2020

Krajský súd zamietol odvolanie obžalovaných výtvarníkov Petra Kalmusa a Ľuboša Lorenza, ktorých Okresný súd vo Svidníku odsúdil za prečin poškodzovania cudzej veci, pretože červenou farbou postriekali bustu komunistického funkcionára Vasiľa Biľaka v obci Krajná Bystrá. Tento prípad opätovne otvára otázku, či by mali byť na verejnosti umiestnené pamätníky komunistickým funkcionárom. Ústav pamäti národa vydal k tejto téme už v minulosti odborný posudok.

16.04.2020

Pred 70 rokmi, v noci z 13. na 14. apríla 1950, spustil komunistický režim v bývalom Československu pod krycím názvom Akcia K (kláštory) násilnú likvidáciu mužských reholí. Tieto udalosti sa do histórie neskôr zapísali ako Barbarská noc. Napriek súčasným obmedzeným možnostiam, ktoré sa však nijako nedajú porovnať s obmedzovaním slobody za komunistickej totality, si Ústav pamäti národa uctil obete tohto prenasledovania aspoň tichou spomienkou.

14.04.2020

V týchto dňoch si spoločnosť pripomína 70. výročie Akcie K, známej aj ako Barbarská noc. Počas nej začal komunistický režim v noci z 13. na 14. apríla 1950 obsadzovať kláštory a likvidovať rehole, v ktorých videl "ideologických odporcov". Ústav pamäti národa plánoval toto výročie pripomínať viacerými spôsobmi, avšak pre aktuálnu situáciu sú možnosti veľmi obmedzené.

03.04.2020

Pri príležitosti 70. výročia násilnej likvidácie reholí komunistickým režimom hľadá Ústav pamäti národa očitých svedkov a pamätníkov udalostí a to aj z radov zložiek zasahujúcich voči reholiam.

31.03.2020

Pred polnocou 31. marca 1945, súbežne s útekom predstaviteľov ľudáckej vlády z Bratislavy smerom do Tretej ríše, bol do koncentračného tábora Mauthausen vypravený aj posledný transport politických väzňov zo Slovenska.

25.03.2020

Dnes si pripomíname 32. výročie Sviečkovej manifestácie, ktorá sa uskutočnila 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Išlo o prvý verejný protest proti komunistickému režimu od roku 1969.

Kalendárium

  • 16. januára 1969 - Upálenie Jana Palacha

    19. januára 1969 zomrel v pražskej Fakultnej nemocnici 20-ročný študent Jan Palach, ktorý obetoval svoj mladý život na protest proti okupácii Československa armádami Varšavskej zmluvy, okliešťovaniu slobôd a narastajúcej pasivite verejnosti.

  • 19. január. Narodenie P. Michala Lacka SJ

    Dňa 19. januára si pripomíname narodenie jezuitského pátra, gréckokatolíckeho kňaza, profesora cirkevných dejín, publicistu, bibliografa, redaktora Vatikánskeho rozhlasu a horlivého zástancu práv slovenských gréckokatolíkov, Michala Lacka.

  • 21. január 1945 – Masaker v Kľaku a Ostrom Grúni

    21. január 1945 sa zapísal čiernymi písmenami do slovenských dejín. V tento deň sa obce Kľak a Ostrý Grúň stali dejiskom najväčšieho masakra zo strany vtedajšej nemeckej okupačnej moci.

  • 21. január 1942 – ​Medzi obeťami masakra v Novom Sade boli aj Slováci

    Medzi najväčšie, no verejnosti najmenej známe masakry 20. storočia v Európe, patria udalosti v oblasti Báčky, a osobitne v Novom Sade, kde maďarské okupačné sily v januári 1942 zabili viac ako tritisíc ľudí.

  • 27. január 1945 - oslobodenie vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau

    Vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau pri poľskom meste Osvienčim sa natrvalo stal symbolom holokaustu a ďalších zločinov, ktoré spáchalo hitlerovské Nemecko. Najväčšia nacistická továreň na smrť vznikla na jar 1940. Pôvodný tábor bol určený pre poľských vojnových zajatcov. Zakrátko sa však začalo s jeho rozširovaním, ktoré pokračovalo až do augusta 1944.

  • 28. január – 6. február 1951 - Vlna zatýkania významných slovenských komunistických politikov a funkcionárov

    Po príchode sovietskych poradcov k československej bezpečnosti na jeseň roku 1949 sa začalo s odhaľovaním domnelého sprisahania v rámci KSČ, ktoré súviselo s kampaňou odhaľovania „nepriateľov" vo vnútri komunistických strán formujúceho sa sovietskeho bloku.

  • 23. február 1945 – Vraždy Rómov v Dubnici nad Váhom

    V období existencie samostatnej Slovenskej republiky (1939 – 1945) boli popri Židoch prenasledovanou skupinou obyvateľstva aj Rómovia. Na Slovensku sa malo pristúpiť k „trvalému riešeniu" tzv. rómskej otázky hneď po vyriešení tzv. židovskej otázky.

  • 5. marec 1953 – Smrť J. V. Stalina

    Zdravotný stav Josifa Vissarionoviča Stalina nebol nikdy dobrý. Krátko po skončení druhej svetovej vojny postihla vtedy 66-ročného sovietskeho diktátora ľahká mozgová mŕtvica, o ktorej sa verejnosť nikdy nedozvedela.

  • 14. marec 1939 – vyhlásenie Slovenského štátu slovenským snemom

    Jozef Tiso z Berlína telefonicky požiadal prezidenta Háchu o zvolanie Snemu Slovenskej krajiny na 14. marca 1939. Snem po informačnom referáte J. Tisa o rokovaniach v Berlíne schválil vznik samostatného Slovenského štátu.

  • 14. marec 1945 Bombardovanie Nových Zámkov

    Nové Zámky, ktoré po prvej viedenskej arbitráži okupovalo Maďarsko, patrili medzi strategické dopravné uzly. Vzhľadom na to sa na konci druhej svetovej vojny stali terčom troch úderov letectva 15. americkej armády. Počas prvého bombardovania 7. októbra 1944 dopadlo na mesto asi 600 - 700 bômb. Druhý letecký útok prišiel o týždeň neskôr. Zúčastnilo sa ho 51 bombardérov, ktoré mali pôvodne napadnúť ropné rafinérie v Blechhammeri a Odertale na území Sliezska.

  • 23. marec 1939. Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt

    Už od 5. októbra 1938 podnikali maďarské polovojenské skupiny diverzné a teroristické akcie po celej dĺžke československo-maďarskej hranice. Situácia sa neupokojila ani po prvej Viedenskej arbitráži v novembri 1938. Vládne kruhy v Budapešti sa totiž neprestali usilovať o obnovenie nadvlády nad celým územím bývalého Horného Uhorska.

  • 23. marec. Schôdzka v Drážďanoch

    V dňoch 23. ̶ 24. marca 1968 sa vo východonemeckých Drážďanoch zišli predstavitelia Sovietskeho zväzu, Československa, Bulharska, Maďarska, Poľska a Nemeckej demokratickej republiky. Podľa pôvodného dohovoru mali rokovať o prehĺbení hospodárskej spolupráce. Východonemecký vodca Erich Honecker však už na začiatku stretnutia oznámil, že predmetom schôdzky bude vnútropolitická situácia v Československej socialistickej republike (ČSSR), kde sa rozvíjal demokratizačný proces známy ako pražská jar.

  • 25. marec 1942 – 1. transport slovenských Židov do vyhladzovacieho tábora

    1. transport slovenských Židov do vyhladzovacieho tábora bol vypravený zo železničnej stanice v Poprade v stredu 25. marca 1942 o 20:20 hod.

  • 25. marec 1988 - Sviečková manifestácia

    Pokojné zhromaždenie za náboženské a občianske slobody 25. marca 1988 v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí je dnes s odstupom času a po prvotnom historickom prebádaní považované za najdôležitejšie protirežimné vystúpenie občanov a veriacich od doby Charty 77 a zvolenia pápeža Jána Pavla II. v roku 1978, resp. už od Pražskej jari v roku 1968.

  • 5. apríl 1945 Košický vládny program

    Košický vládny program (oficiálne Program novej československej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov) bol výsledkom rokovaní v marci 1945 v Moskve medzi politickými stranami pôsobiacimi v československom exile v Londýne a Komunistickou stranou Československa. Nová vláda pod vedením bývalého československého vyslanca v Moskve Zdeňka Fierlingera bola prezidentom Edvardom Benešom menovaná v Košiciach 4. apríla 1945 a jej program bol prijatý na druhý deň, 5. apríla 1945.

  • 7. apríla 1943 - Demarš Svätej stolice

    Vatikánsky chargé d'affaires Mons. Giuseppe Burzio navštívil predsedu vlády Vojtecha Tuku, aby mu odovzdal demarš Svätej stolice so žiadosťou o zastavenie násilných deportácií Židov. Tuka demarš neakceptoval.

  • 13. apríl – Deň nespravodlivo stíhaných

    Tajná akcia ŠtB s názvom „Akcia K (kláštory)“ sa uskutočnila v noci z 13. na 14. apríla 1950. Príslušníci národnej bezpečnosti (dnešná polícia), ľudových milícii, ŠtB niekde aj za asistencie armády vnikli do mužských kláštorov v celom Československu a konkrétne na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí. Akcia takéhoto rozsahu a za asistencie všetkých bezpečnostných zložiek patrila k najrazantnejším akciám nie len v Československu,ale v celej strednej Európe.

  • 17. apríl 1969 - výmena Alexandra Dubčeka za Gustáva Husáka na čele KSČ

    Posledné nádeje českej a slovenskej verejnosti, že sa v Československu podarí udržať aspoň zvyšky reforiem z roku 1968, padli 17. apríla 1969 na zasadaní Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ).

  • 26. apríl 1986 - havária v černobyľskej jadrovej elektrárni

    Havária v sovietskej atómovej elektrárni v Černobyle na Ukrajine zostáva do dnešných dní najhoršou katastrofou v histórii jadrovej energetiky. Výstavba černobyľskej elektrárne V. I. Lenina začala v marci 1970. Celkovo ju malo tvoriť dvanásť blokov jadrových reaktorov typu RBMK, pričom každý z nich dosahoval výkon 1000 megawattov. Do osudnej havárie boli uvedené do prevádzky štyri bloky a na ďalších dvoch sa pracovalo. Okrem elektrickej energie produkovali reaktory RBMK plutónium určené do hlavíc jadrových zbraní.

  • 28. apríl Akcia P

    Komunistický projekt likvidácie gréckokatolíckej cirkvi v Československu sa začal v súčinnosti so sovietskym vedením v určitých kontúrach realizovať ešte pred komunistickým prevratom, predchádzala mu likvidácia gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine v roku 1946, v Rumunsku v roku 1948 a na Zakarpatskej Ukrajine v roku 1949. Od polovice roka 1949 už bolo len otázkou času, kedy sa tak udeje aj na Slovensku, pričom gréckokatolícka cirkev na Slovensku volila opciu prechodu do rímskokatolíckej cirkvi.

  • 8. máj 1945 - Kapitulácia Nemecka

    Druhá svetová vojna v Európe oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23.01 hod. Aké boli okolnosti podpisu kapitulácie Nemecka a prečo bol v Sovietskom zväze dátum ukončenia vojny stanovený o deň neskôr?

  • 9. máj 1948 - prijatie ľudovodemokratickej ústavy

    Po skončení druhej svetovej vojny formálne platila v obnovenom Československu ústava z 29. februára 1920. Neodrážala však politické, štátoprávne a územné zmeny po roku 1945. Prijatie nového základného zákona štátu sa preto stalo hlavnou úlohou Ústavodarného zhromaždenia (ÚZ), ktoré vzišlo z parlamentných volieb v máji 1946.

  • 10. máj 1960 – rozsiahla amnestia prezidenta Novotného

    Pri príležitosti 15. výročia oslobodenia Československa vyhlásil prezident republiky Anotnín Novotný rozsiahlu amnestiu, ktorá sa týkala aj 5319 z celkového počtu 8708 politických väzňov.

  • 23. máj 1950 Zriadenie ministerstva národnej bezpečnosti

    Vylúčenie Juhoslávie zo socialistického tábora v roku 1948 odštartovalo proces, ktorým sa postupne dostali pod sovietsku kontrolu kľúčové bezpečnostné a spravodajské zložky jednotlivých komunistických štátov. Hlavným prostriedkom k ich ovládnutiu sa stali sovietski bezpečnostní poradcovia, ktorí pôsobili v každom sovietskom satelite.

  • 27. máj 1942 - Heydrichiáda

    27. mája 1942 bol v Prahe pri bojovej akcii príslušníkov exilovej čs. armády rtm. Jozefa Gabčíka a rtm. Jana Kubiša ťažko zranený zastupujúci ríšsky protektor generál SS a polície Reinhard Heydrich. Úspešný útok na jedného z najmocnejších mužov Tretej ríše nacistov šokoval. Neváhali preto pristúpiť k brutálnym opatreniam. Ešte v ten istý deň bol v Protektoráte Čechy a Morava vyhlásený výnimočný stav. Pomocníci páchateľov, ale aj osoby, ktoré im poskytli pomoc alebo schvaľovali atentát, mali byť zastrelené s celou svojou rodinou.

  • 16. jún 1944 - Bombardovanie Bratislavy

    Až do júna 1944 antihitlerovské vojská územie SR nebombardovali a nespôsobovali ľudské či hmotné škody. Všetko sa však zmenilo v priebehu dopoludnia 16. júna 1944, keď americké bombardéry zaútočili na Rafinériu Apollo, Zimný prístav a dunajský most v Bratislave.

  • 9. júl 1947 – Marshallov plán

    Dňa 9. júla 1947 odletela do Moskvy na rokovanie so sovietskymi najvyšším predstaviteľmi čs. vládna delegácia, oficiálne mali byť predmetom rokovaní konzultácie o účasti Československa na Marshallovom pláne, československo-francúzskej spojeneckej zmluve a prehĺbenia československo-sovietskych hospodárskych kontaktov.

  • 2. august – Pamätný deň rómskeho holokaustu

    Pamätný deň rómskeho holokaustu je príležitosťou pripomenúť si udalosti, ktoré sa odohrali v noci z 2. na 3. augusta v roku 1944, kde pri likvidácii najväčšieho koncentračného tábora pre Rómov v Osvienčime Brezinke zahynulo takmer tritisíc rómskych mužov, žien a detí. Počas vojny zahynulo približne 500-tisíc Rómov.

  • 4. august 1944 – Vojensko-politická misia ministra obrany Slovenskej republiky gen. Ferdinanda Čatloša v Moskve

    Jedným z pokusov, ako vymaniť Slovenskú republiku spod vplyvu Nemecka, bola vojensko-politická misia ministra obrany gen. Ferdinanda Čatloša v Moskve v auguste 1944.

  • 8. august 1949 – Rozhodnutie o zriadení zvláštneho oddelenia pre hľadanie nepriateľov v KSČ pri Ministerstve vnútra

    V júni 1949 K. Gottwald zriadil zvláštnu komisiu T, zloženú z pracovníkov straníckeho aparátu a ŠtB, ktorá mala za úlohu preveriť celkovo 60 vytipovaných významných osôb (napr. ministra vnútra Václava Noska, ministra zahraničných vecí Vladimíra Clementisa). Aby sa vyšetrovanie urýchlilo, 8. augusta 1949 komisia T rozhodla o zriadení zvláštneho oddelenia pre hľadanie nepriateľov v KSČ, ktoré malo byť súčasťou rezortu Bezpečnosti.

  • 14. august 1989 – Bratislavská päťka

    Posledným pokusom komunistického režimu na Slovensku o zastrašenie protirežimných aktivistov bolo zatknutie členov tzv. bratislavskej päťky v auguste 1989.

  • 20. - 21. august 1968 – Okupácia Československa

    Rok 1968 sa zapísal do dejín komunistického Československa pokusom o nastolenie socializmu s ľudskou tvárou, čo v praxi znamenalo snahu o demokratizáciu komunistického systému. Sovietsky zväz sa na to od začiatku pozeral kriticky. Keďže na výhrady československé vedenie nepristúpilo, sovieti sa rozhodli zvrátiť vývoj vojenskou akciou.

  • 22. august 1968 – 14. mimoriadny zjazd KSČ v Prahe - Vysočanoch

    Hneď po invázii vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy do ČSSR bol zvolaný 14. mimoriadny zjazd KSČ, ktorý sa mal pôvodne konať 9. septembra 1968.

  • 29. august 1944 – začiatok Slovenského národného povstania

    Slovenské národné povstanie vypuklo 29. augusta 1944 ako reakcia domáceho odbojového hnutia na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie Slovenskej republiky. Jeho politickým cieľom bolo odstránenie režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a začlenenie Slovenska do obnovenej Československej republiky.

  • 9. september 1941 – vydanie tzv. Židovského kódexu

    Dňa 9. septembra 1941 (utorok) vydala vláda SR nariadenia č. 198/1941 Slov. z. o právnom postavení Židov - tzv. Židovský kódex. Na rozdiel od zákonov nepodliehali nariadenia vlády schváleniu Snemu a prezidenta. Medzi rokmi 1939-1945 to bola najrozsiahlejšia vydaná právna norma.

  • 13. september 1944 – odvlečenie generálov Čatloša a Turanca do Moskvy; začiatok odvliekania slovenských občanov do ZSSR (1944-1945)

    Medzi najtragickejšie kapitoly našich dejín v 20. storočí patrí násilné a protiprávne odvliekanie slovenských, resp. československých občanov do ZSSR, spravidla do trestných táborov známych pod skratkou GULAG.

  • 30. september 1938 – Mníchovská dohoda

    Aké hlavné okolnosti viedli k Mníchovskej dohode a aké mala dôsledky?

  • 2. október - samizdat Bratislava/nahlas

    2. októbra 1987 vyšiel samizdat Bratislava/nahlas. Šesť redaktorov (Ján Budaj, Juraj Flamík, Fedor Gál, Eugen Gindl, Mikuláš Huba a Peter Tatár), dvadsaťtri autorov, štyridsaťdva recenzentov mapovalo v tomto dokumente na 64-strách katastrofálny stav životného prostredia, kultúrnych pamiatok, verejnej dopravy, služieb ako aj zdravotného stavu obyvateľstva v hlavnom meste vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky. Bratislava/nahlas bola formálne vydaná ako príloha k zápisnici Základných organizácií č. 6 a 13 Slovenského zväzu ochrancov

  • 12. október - Deň samizdatu

    12. októbra 1988 podpísalo 92 českých a slovenských disidentov vyhlásenie na podporu slovenského kresťanského aktivistu Ivana Polanského (1936 - 2015), ktorý bol 17. júna 1988 odsúdený za vydávanie a šírenie samizdatu na štvorročný trest odňatia slobody.

  • 27. október - porážka Slovenského národného povstania

    Povstalecké ozbrojené sily neboli na dlhodobý boj v nepriateľskom obkľúčení pripravené z materiálnej ani morálnej stránky.

  • 2. november 1938 – Viedenská arbitráž - Mníchov pre Slovensko

    Výsledkom spoločného rozhodnutia zástupcov nacistického Nemecka a fašistického Talianska bola strata vyše 20 % ako územia Slovenska, tak aj obdobnej časti Podkarpatskej Rusi.

  • 9. november - Pád Berlínskeho múru

    Od vzniku Nemeckej demokratickej republiky (NDR) 7. októbra 1949 do augusta 1961 emigrovalo 2,7 milióna jej občanov do Spolkovej republiky Nemecko (SRN).

  • 16.-17. november 1989 - Demonštrácia študentov v Bratislave, začiatok novembrových udalostí

    Slovenskí vysokoškolskí študenti, ktorí v Bratislave oslavovali Medzinárodný deň študentov, urobili manifestačný sprievod, ktorým verejne demonštrovali proti komunistickej diktatúre. Na Slovensku sa tým začali novembrové udalosti roku 1989, ktoré sa skončili pádom komunistického režimu.

  • 20. - 27. november 1952 – Proces s tzv. protištátnym sprisahaneckým centrom. Rudolf Slánský a spol.

    Proces s Rudolfom Slánským a spol. bol najväčším povojnovým politickým procesom s vedúcimi komunistickými predstaviteľmi nielen v Československu, ale aj v celom sovietskom bloku.

  • 27. november 1989 - Generálny štrajk v ČSSR

    Brutálny zákrok bezpečnostných zložiek proti pokojnej manifestácii pražských študentov 17. novembra 1989 vyvolal odpor v celej Československej socialistickej republike (ČSSR). 19. novembra 1989 vznikli v Prahe a Bratislave nezávislé občianska iniciatívy Občanské fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu (VPN), ktoré začali organizovať masové protesty proti komunistickému režimu.

  • 29. november - Zrušenie vedúcej úlohy komunistickej strany

    Úspešný generálny štrajk 27. novembra 1989 prinútil vedúce špičky československého komunistického režimu, aby súhlasili s požiadavkou opozície na zmeny v Ústave a rekonštrukciu federálnej vlády.

  • 18. december 1938 – Voľby do Snemu Slovenskej krajiny – prvého slovenského zákonodarného orgánu

    Snem Slovenskej krajiny bol základným štátoprávnym atribútom autonómie Slovenska v rámci druhej Česko-Slovenskej republiky. Cesta k jeho vytvoreniu sa otvorila prijatím ústavného zákona č. 299/1938 Sb. z. a n. o autonómii Slovenskej krajiny Národným zhromaždením 22. novembra 1938.