ZACHAROVÁ, Mária. Likvidácia súkromných mlynov v okrese Trnava po druhej svetovej vojne

Po druhej svetovej vojne zasiahla niektorých mlynárov v okrese Trnava snaha o vyrovnanie sa s predchádzajúcim režimom (konfiškácie, národná správa). Po roku 1948 boli mlyny v okrese Trnava znárodnené a do roku 1952 väčšina z nich prestala slúžiť svojmu účelu. Budovy mlynov sa následne využívali ako sklady, šrotovne a iné (Jednotné roľnícke družstvá, národné podniky). Časť mlynárov bolo považovaných za tzv. dedinských boháčov alebo kulakov a okrem straty mlynov ich postihli aj ďalšie zásahy do ich osobných práv a slobôd. Stav mlynov bol prehodnotený koncom 50. rokov 20. storočia. Po roku 1960 bola väčšina mlynov vyňatých zo znárodnenia a boli vrátené do osobného užívania pôvodným majiteľom, ktorí však s nimi už nemohli voľne disponovať. Ostatné mlyny boli začlenené do majetkovej podstaty Okresného národného výboru v Trnave, Miestnemu národnému výboru v Slovenskej Novej Vsi alebo národných podnikov, čo ale neprispelo k ich efektívnejšiemu využitiu. K reštitúcii mlynov prišlo po roku 1989. Na niekoľko desaťročí prerušenú mlynársku tradíciu v okrese Trnava sa však už nepodarilo nadviazať.