Úteky za hranice

Komunistický režim na Slovensku (1948 – 1989) » Úteky za hranice

Komunistický režim uzavrel svojich občanov do hraníc obohnaných ostnatým drôtom a znemožnil im slobodu cestovania. Úteky spojené s nelegálnym prekročením hraníc väčšinou predstavovali jedinú možnosť, ako sa vyhnúť prenasledovaniu alebo len jednoducho naplniť túžbu žiť v slobodnom svete. Režim sa snažil zabrániť útekom aj za cenu usmrtenia svojich občanov streľbou vojakov Pohraničnej stráže, elektrickými zátarasami, nášľapnými mínami alebo špeciálne vycvičenými psami. Počas obdobia komunistického režimu bolo takto zavraždených na celej československej časti železnej opony do 500 ľudí rôznych národností.

ANOŠKIN JURAJ

V roku 1953 ho spolu so sestrou zatkli a odsúdili za velezradu, pretože povedal kamarátovi, na ktorom úseku by sa mohol pokúsiť utiecť cez hranicu. Juraj Anoškin dostal štyri roky väzenia, jeho sestra tri. Trest si odpykával v Jáchymovských baniach. Po prepustení sa vrátil do Bratislavy, kde začal pracovať ako projektant.

BATELKA OTO

Bol spolupracovníkom pri prevádzaní cez hranice v období neslobody, za čo ho odsúdili a väznili. Po udelení amnestie bol síce prepustený, no nastal pre neho čas neistoty, ktorý vyvrcholil odvolaním amnestie. Keď sa ho ŠtB snažila zatknúť druhýkrát, podarilo sa mu utiecť, no nie nadlho.

BIENIADA MARCIN

Marcin Bieniada nenávidel komunizmus, zvlášť potom ako generál Jaruzelski v roku 1981 vyhlásil v Poľsku stanné právo. Pre 22-ročného Marcina, ktorý predtým mohol slobodne vycestovať za prácou „Gastarbeitera“ do Nemecka, po uzatvorení hraníc hneď rozmýšľal o úteku z Poľska. Najskôr plánoval útek cez Baltické more. Keď jeho otec vo februári získal prácu ako chemický inžinier v Šali na Slovensku, mohol za ním cestovať a plánoval tak bez vedomia svojich rodičov útek do Rakúska. Za pomoci jeho sestry sa mu to podarilo 23. augusta 1982. Ten deň považuje za najdôležitejší deň svojho života.

BRICHTA JÁN

Komunistický režim mu neumožnil vyštudovať teológiu a stať sa kňazom. Keď sa chcel o to pokúsiť v zahraničí, útek mu prekazila rozvodnená rieka Morava a následne hliadka Pohraničnej stráže. Miesto univerzity čakala Jána tvrdá vyšetrovacia väzba a roky v jáchymovských táboroch.

CZIMA ALFONZ

Ako odborníka v stavebníctve si ho vytipovala Štátna bezpečnosť, ktorá z neho chcela vychovať spolupracovníka z perspektívnych dôvodov. Stretol sa s praktikami štátneho aparátu, na ktorých sa odmietol zúčastňovať. Po prepustení z ŠtB utiekol do Kanady, kde pracoval s emigrantmi.

DANKO IMRICH

Aj po nástupe komunistov k moci viedol Imrich Danko usporiadaný život. Ten sa zrazu po úteku jeho brata do Rakúska v roku 1952 zásadne zmenil. Štátna bezpečnosť ho obvinila, že sa podieľal na bratovom úteku a odsúdila ho na osemročné väzenie.

FRITZ FRIDRICH

Fridrich Fritz bol študentom teológie. Doručil falošné preukazy zaisteným kňazom v Podolínci. Po rozpustení seminára sa rozhodol pokračovať v štúdiu teológie v zahraničí, no cestou vo vlaku bol zaistený orgánmi pohraničnej stráže. Za trestný čin velezrady bol odsúdený na 20 rokov väzenia.

GORDON ALEXANDER

Po arizácii otcovho podniku nasledovalo nútené vysťahovanie rodičov, útek a skrývanie, no napriek všemožnému úsiliu ich nemecké vojsko našlo a deportovalo do tábora smrti. Ako medik sa Alexander dostal do VI. robotného práporu a pôsobil na rôznych pracoviskách. V jeho situácii to bol raj na zemi.

GRANEC FRANTIŠEK

Aktívny člen bratislavskej skupiny Bielej légie a záchranca mnohých ľudí, František Granec, bol za pomoc pri útekoch cez Železnú oponu odsúdený na päť rokov väzenia. Nakoľko bol neplnoletý, tri roky svojej mladosti prežil v rôznych československých nápravných zariadeniach.

GROSSMANOVÁ ZUZANA JUDITA

Napriek tomu, že sa jej spolu s rodinou podarilo uniknúť pred koncentračným táborom, pozná hrôzu ľudskej nenávisti. Veľakrát sa jej musela pozrieť do tváre. Život plný strachu, skrývania a neustáleho boja v rôznych obmenách. Židovkou sa však narodila a Židovkou aj zostane.

HRDÝ JOZEF

Jeho cesta ku kňazstvu smerovala cez lásku k športu. Tá ho neopustila ani po úteku za hranice rodného Slovenska v roku 1949, ani potom, čo na štyridsať rokov zakotvil v exotickom prostredí Latinskej Ameriky. Tu mu pomohla získať si srdcia stoviek predovšetkým mladých ľudí.

HUPKA IVAN

Ivan Hupka spolu so svojou manželkou Máriou pracovali v bratislavskom štúdiu Československej televízie. Tam ich zastihli udalosti augusta 1968. Ivan sa v čase okupácie aktívne zapájal do výroby reportáží a spravodajských aktivít štábu ČS televízie. Avšak beznádej, strach z budúcnosti, nemožnosť uplatniť svoj názor a nesloboda napokon viedli k rozhodnutiu opustiť Slovensko a usadiť sa v ďalekej Austrálii.

HUPKOVÁ MÁRIA

Mária Hupková pracovala v Československej televízii. Zažila obsadenie budovy ČST vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968. Pocity beznádeje, strachu, úzkosti a neustálej kontroly viedli k rozhodnutiu opustiť Slovensko a odísť čo najďalej od všetkej hrôzy, do ďalekej Austrálie.

KASPERKEVIČ VILIAM

Pokúšal sa odísť za hranice, vidieť svet, no v roku 1952 ho štátny súd odsúdil na 11 rokov väzenia za protištátnu činnosť spolčovania sa s agentom anglickej spravodajskej služby.

KISSKA LADISLAV

Kvôli tomu, že sa poznal s Albertom Púčikom a Antonom Tunegom, popravenými v jednom z najvýznamnejších vykonštruovaných politických procesov 50. rokov v Československu, prešiel krutým vyšetrovaním a tábormi nútenej práce. Riešenie bezvýchodiskovej situácie našiel v úteku zo zovretia železnej opony.

KRAJČOVIČ MILAN

Život Milana Krajčoviča azda najpresnejšie vystihuje slovo ,putovanie'. Nesúhlas s vtedajším režimom a jeho praktikami ho donútil k viacerým pokusom opustiť vlasť. Nikdy sa mu však nepodarilo uskutočniť jeho sen o emigrácii. Prichytili ho, zadržali, vypočúvali na rôznych miestach a následne aj odsúdili. Prešiel mnohými väzeniami a pracovnými tábormi. Rehabilitácie sa dočkal až v roku 1990.

KRŠŇA ŠTEFAN

Štefan Kršňa mal ako 22-ročný roku v októbri roku 1948 narukovať na vojnu, ale predtým prišiel policajt s rozkazom na jeho zatknutie. Dôvod - protištátna činnosť za rozširovanie letákov v Moste. Tam ho aj odsúdili na 10 rokov a od roku 1951 bol v Jáchymove v uránových baniach. V túžbe za slobodou premyslel útek v sudoch, ktorý sa mu úspešne podaril v roku 1954 a ušiel do Nemecka. 2 roky čakal na vízum do USA, kde mal úspechy v elektronickej firme. V Amerike sa oženil a po smrti manželky a matky, ktorá za ním prišla do USA sa roku 2004 vrátil na Slovensko.

LEFKOVITS IVAN

Je uznávaným odborníkom na imunológiu. Prednáša na univerzite vo švajčiarskom Bazileji, kde aj žije. Narodil sa však v Prešove a ako 6 ročný chlapček prežil koncentračné tábory Ravensbrück a Bergen-Belsen. Bol donútený správať sa ako hluchonemý, s bratom utiekol zo sirotinca, preoblečený za dievča sa prezradil pri prechode cez hranice. Prežil bombardovanie, pochod smrti, videl najstrašnejšie hrôzy posledných dní lágra v Bergen-Belsene.

MACÁK ERNEST

Don Ernest Macák, človek prenasledovaný pre vieru a starostlivosť o spolubratov, spolupracovník Vatikánskeho rozhlasu počas komunistickej totality, misionár Slovákov v Bazileji, prvý riaditeľ novootvoreného Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne, spisovateľ, niekdajší provinciál saleziánov, ale najmä hlboký človek viery a horlivý salezián.

PALČO MARCEL

Už ako mladý študent gymnázia pocítil Marcel Palčo odpor voči komunizmu. Vnímal citlivo a osobne nepokoje medzi ľuďmi, keď päťdesiate roky priniesli socializáciu dediny, násilné presvedčovanie gazdov a roľníkov na vstup do JRD, zavádzanie ateistickej výchovy na školách, likvidácie kláštorov, či odobratie živností. S priateľmi sa odhodlal na útek cez hranice. Hoci k nemu nakoniec nedošlo, študenti boli udaní a nasledovala drsná skúsenosť s vyšetrovaním. Neskôr už prijatý na štúdium teológie dostal rozkaz narukovať - nastúpiť do Karvinej ku útvarom vojenských táborov nútených prác.

SPITZ TIBOR

V roku 1942 sa jeho rodina vďaka „výnimkám“ vyhla deportácii do koncentračného tábora. Po vypuknutí SNP v roku 1944 sa pred hrozbou odtransportovania ukryli. Prvé útočisko im poskytli kresťanskí priatelia. Oslobodenia sa dočkali v lese vo vykopanom bunkri, kde strávili zimu 1944/45. V roku 1968 emigroval cez Kubu do USA, kde žije do súčasnosti.

SRHOLEC ANTON

Za hranice rodnej krajiny ho hnala len túžba študovať a stať sa kňazom. Komunistickému režimu to však stačilo, aby mu vymerali dvanásťročný trest väzenia. Ani ťažká práca v jáchymovských baniach, ani sústavné prenasledovanie Štátnou bezpečnosťou ho neodradili od snahy hľadať spoločnú reč zrozumiteľnú pre obe strany.

STEINER JOSSI

Ako šesťročné dieťa prežil spolu so svojou rodinou peklo holokaustu. Bolo po nich vyhlásené pátranie, utekali, schovávali sa, neskôr sa dostali do geta. Deväť mesiacov sa skrývali za tzv. „dupľovanou stenou“ v rodine pána Jána Mozoláka. V priestore širokom 1,5m a dlhom 5m boli deviati.

ŠTÚR VLADIMÍR

V roku 1950 bol za pokus o útek do zahraničia 20 ročný Vladimír zatknutý a odsúdený na dvanásť rokov väzenia. Tie si v plnej výške odpykal v pracovných táboroch Mariánska, Vojna a Bytíz.

ŠVEC EMIL

Bol zatknutý Štátnou bezpečnosťou a odsúdený za velezradu na 6 rokov. Po prepustení z väzenia si nemohol nájsť prácu, a preto práškovacím lietadlom ušiel do Rakúska. V roku 1961 bol v neprítomnosti odsúdený na 15 rokov väzenia za špionáž a na príkaz ŠtB bol na území Rakúska prepadnutý, zranený, unesený a odvlečený do Československa.

VYSKOČILOVÁ - ANOŠKINOVÁ EUGÉNIA

V roku 1952 pomohla aj so svojím bratom kamarátovi pri úteku za hranice. O rok neskôr ju pre tento čin zatkli a odsúdili za velezradu. Trest si odpykala v Ruzyni, na Pankráci a v Želiezovciach.

WALLNEROVÁ BIBIANA

Pokus o útek do slobodného sveta stál jej sestru život, Bibianu a rodičov mnohoročné väzenie, z ktorého sa jej otec už nevrátil. Ani krutý osud a tvrdá „väzenská škola“ ju však nezlomili a nepripravili o zmysel pre humor, s ktorým dodnes prekonáva aj tie najťažšie chvíle.