Martin Garek: Štátna katolícka akcia na Kysuciach – vzbury a nepokoje v roku 1949

Komunistická moc videla v katolíckej cirkvi svojho úhlavného ideologického vnútorného nepriateľa. Od februárového prevratu v roku 1948 sa snažila o podriadenie si katolíckej cirkvi v Československu svojmu vedeniu. Keď videla odpor cirkevného episkopátu a Svätej stolice voči svojim snahám, pristúpila postupne k čoraz radikálnejším zásahom voči katolicizmu. Na svoj účel, odtrhnúť ľud predovšetkým od vyšších cirkevných hodnostárov, sa rozhodla využiť Katolícku akciu. Prevzala etablovanú organizáciu a využila ju na vlastné ciele. Táto tzv. Katolícka akcia predstavovala teda rozvratnú činnosť komunistických predstaviteľov, so snahou odtrhnúť veriacich od ich kňazov a cirkevnej hierarchie, a vytvoriť „národnú cirkev". Tzv. Katolícka akcia v roku 1949 viedla k mnohým nepokojom, ktoré predstavovali najvýznamnejší prejav odporu voči komunistickej moci. Niektoré tieto nepokoje boli klasifikované dokonca ako vzbury. Sever Slovenska predstavoval do určitej miery špecifický prípad, keď aj samotní komunistickí predstavitelia označovali tamojší ľud ako bigotne založený, odporujúci komunistickým myšlienkam, verne stojaci za svojimi kňazmi a cirkevnou hierarchiou. Nepokoje spojené v konečnom dôsledku s touto tzv. Katolíckou akciou na Kysuciach začali v júni 1949 v Rakovej a v Čadci a pokračovali aj v iných farnostiach. Vzbura v Čadci vystrašila komunistické vedenie, keďže sa vzbúrili robotníci, ktorí mali predstavovať oporu režimu a nie jeho protiváhu. Preto tento prípad v Čadci riešili na najvyššej úrovni a bolo perzekvovaných mnoho skutočných či domnelých účastníkov vzbury. Veriaci, napriek trestom zo strany komunistov, boli ochotní bojovať za svoju vieru a zotrvávať v nej takým spôsobom, ako to určovala cirkevná hierarchia či už v Československu, ale pokynmi z Vatikánu. Aj ich postoj viedol k tomu, že nakoniec komunistická moc upustila od tzv. Katolíckej akcie v Československu, a pristúpila k iným formám perzekúcii kňazov a veriacich.