KOPČÁNI, Silvia: Perzekúcie roľníckeho stavu v prvých rokoch kolektivizácie (na príklade trestného stíhania roľníka Vendelína Branišu)

Spoločnosť v povojnovom Československu bola po komunistickom prevrate vo februári 1948 poznačená násilným vynucovaním autority zo strany štátu. Jednou z oblastí, ktorej sa výrazne dotkla krutosť komunistickej moci, bolo poľnohospodárstvo a jeho násilná kolektivizácia. Prijatím tézy o zostrovaní triedneho boja malo okamžite prísť k tzv. socializácii dediny a premene súkromného hospodárenia na kolektívne. Za úhlavných nepriateľov nových poriadkov režim označil majetnejšiu vrstvu roľníkov, tzv. dedinských boháčov, ktorým bola úmyselne kladená vina za všeobecný úpadok poľnohospodárstva. Režim voči nim zaviedol dômyselný systém ekonomických a politických zásahov, ktoré postupne viedli k ich spoločenskej, hospodárskej a existenčnej likvidácii. Neplnenie neúmerne vysokých dodávok sa stalo najčastejšou a aj najefektívnejšou príčinou potrestania roľníkov a uplatnenia najtvrdších represívnych opatrení, akými boli väznenie, odvod k pomocným technickým práporom a do táborov nútených prác, či vysťahovanie celých kulackých rodín. V 50. rokoch minulého storočia postihla násilná kolektivizácia najrozsiahlejšiu skupinu obyvateľstva na Slovensku.