KOČÍK, Tibor. Básnici zo second city na pozadí totality. Letmý pohľad na literárnu topografiu Košíc do Novembra 1989

Autor pod názvom Básnici zo second city letmo približuje literárnu topografiu Košíc druhej polovice uplynulého storočia. Ak hodnotíme umeleckú a kultúrnu atmosféru tohto mesta, konštatuje, tak najvýraznejšiu pečať mu vtláčali výtvarní umelci. Košice z pohľadu literárneho diania neboli nijako zvlášť zaujímavé, až industrializácia predznamenala ich literárny úsvit. Ten nastal na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Text nadobúda výraznejší dramatický ráz zmienkami o normalizačných rokoch. Autor sa k nim vyjadruje z rôznych aspektov, či z pohľadu neuveriteľne masívnej invázie vojsk Varšavskej zmluvy roku 1968, alebo keď hovorí o opozičnom prejave skupín občanov, ktorí „červenú" autoritu buď neposlúchali, či ignorovali, prípadne zmienkami o literárnej scéne na pozadí mizérie normalizácie, keď opisuje normalizačnú mašinériu, ktorá tvrdými represiami vyhnala z košického literárneho života tých autorov, čo v priebehu šesťdesiatych rokov vniesli do zatuchnutého literárneho diania novátorského ducha (Alexander Reis Francisty, Ivan Kadlečík, Ján Patarák, Marína Čertková-Gállová, Pavol Suržin a i.). Konštatuje, že práve nesloboda spolu s totalitným diktátom komunistického režimu podnietili mladých umelcov ignorovať oficiálnu kultúru a tvoriť v alternatívnom duchu. Mladí košickí literáti nachádzali alternatívne publikačné zázemie v samizdatoch, pričom boli to práve oni, čo si dovolili tvoriť bez povestného náhubku.