KATREBOVÁ BLEHOVÁ, Beáta. František Šubík (Andrej Žarnov) v osídlach československej Štátnej bezpečnosti

Prvý pokus Františka Šubíka (Andreja Žarnova) o exil v apríli 1945 v rámci evakuácie sa skončil neúspechom. O štyri mesiace neskôr bol nútene repatriovaný, deportovaný najprv do Prahy, neskôr do väznice Krajského súdu v Bratislave, v ktorej zotrval až do konca decembra 1947. Po prepustení z väzby sa ocitol v hľadáčiku komunistickej Štátnej bezpečnosti. Pod vplyvom silnejúceho tlaku bol koncom januára 1951 zaregistrovaný vo zväzkoch ŠtB ako tajný spolupracovník pod krycím menom „HRAD". Donútenie k spolupráci malo na vyhraneného antikomunistu Šubíka negatívny dopad a prispelo k jeho definitívnemu rozhodnutiu odísť do exilu. V emigrácii okrem profesionálnych povinností, literárnej a kultúrnej činnosti pracoval aj pre slovenský politický exil. Angažoval sa najmä v Slovenskej národnej rade v zahraničí. V roku 1956 sa stal predsedom Spolku slovenských spisovateľov v zahraničí a zostal ním až do smrti v roku 1982. Jeho exilové aktivity neušli pozornosti československej rozviedky, ktorá ho pomocou newyorskej rezidentúry v roku 1956 kontaktovala. Dôvodom stretnutí bolo úsilie o obnovenie spolupráce. Aktivity rozviedky boli neúspešné, pretože Šubík na žiadnu formu spolupráce nepristúpil. Bol to jediný dokumentovateľný pokus o získanie Šubíka k spolupráci zo strany československej rozviedky, ktorý sa v neskoršom období nezopakoval.