HEŠTEROVÁ, Zdenka: Evakuácia a ničenie vybraných zbrojárskych závodov pri ústupe nemeckej armády

Na Slovensku bolo využívanie zbrojnej výroby pre potreby nemeckej armády zavŕšené v súvislosti s približujúcim sa frontom postupnou evakuáciou a následne ničením vybraných strategických, najmä zbrojárskych podnikov. Už v októbri 1944 mali Nemci vypracované projekty na evakuáciu výrobného a iného zariadenia zo Slovenska do ríše. Program a opis hlavných metód odstavenia ekonomiky zahŕňali smernice Nemeckej priemyselnej komisie na Slovensku z novembra 1944. Kľúčovými postupmi uplatňovanými nielen voči podnikom boli obmedzenie, odsun, ochromenie a zničenie. S postupnou evakuáciou najväčšieho zbrojárskeho podniku na území Slovenska, Škodových závodov v Dubnici nad Váhom, sa začalo už v októbri 1944. Na prelome rokov 1944/1945 naberal odsun zbrojného materiálu na intenzite nielen z dubnickej zbrojovky, ale aj zo zbrojovky v Považskej Bystrici. Slovensko-nemecká dohoda o evakuácii hospodárskeho majetku bola uzavretá 1. februára 1945 a tvorila jeden zo záverečných dodatkov k Tajnému protokolu Ochrannej zmluvy. Zmluva oficiálne legalizovala demontáž a odvoz technických zariadení, surovín a výrobkov zo Slovenska. Začiatkom apríla 1945 po týždennej evakuácii najcennejších strojov a zásob nemecké vojsko v dňoch 7. – 8. apríla zničilo 80 % objektov dubnického závodu. Rozsiahle škody boli ustupujúcou nemeckou armádou spôsobené aj leteckej továrni v Trenčianskych Biskupiciach, zatiaľ čo zbrojovka v Považskej Bystrici utrpela len minimálne škody. Čo nebolo v zbrojárskych závodoch zničené ustupujúcimi nemeckými vojakmi, na to si ako na vojnovú korisť robila nárok sovietska armáda. Hoci za vojnovú korisť mal byť považovaný len nemecký majetok, mnohé stroje boli skompletizované z nemeckých súčiastok a po ich odmontovaní sa stali nepoužiteľnými. Najväčší podiel na vojnových škodách malo práve systematické ničenie zbrojárskych závodov.