HALMO, Martin: Daniel Futej. Zo „zväzáckeho“ funkcionára na straníckeho aparátnika

Daniel Futej, pôvodným povolaním holičský pomocník, prežíval dospievanie v sirotinci počas druhej svetovej vojny. Už pred rokom 1948 vstúpil do komunistickej strany, v ktorej pôsobil počas celého obdobia totalitného režimu v Československu. Najprv pracoval v štátnej mládežníckej organizácii „Československý zväz mládeže" a nakoniec sa stal jej predsedom. V druhej polovici 60. rokov začal pracovať v aparáte Ústredného výboru Komunistickej strany Československa v Prahe a od roku 1970 získal miesto vedúceho oddelenia v aparáte Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska v Bratislave. Jeho agendou boli štátne masové spoločenské organizácie. Počas tejto normalizačnej éry tak bolo v jeho kompetencii množstvo tzv. nomenklatúrnych funkcií. Ako vedúci oddelenia sa v roli hosťa pravidelne zúčastňoval na množstve zasadnutí spoločenských organizácii v jeho pôsobnosti. Bol dlhoročným poslancom a členom predsedníctva Slovenskej národnej rady, istú dobu aj poslancom Federálneho zhromaždenia.

Počas obdobia prestavby sa strana snažila vyvolať dojem obmeny funkcionárov, v skutočnosti však išlo len o „personálne rošády". Daniel Futej tak bol presunutý z aparátu strany na miesto podpredsedu Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky. Udalosti novembra 1989, ktoré priniesli pád komunistického režimu, znamenali koniec kariéry aj pre Daniela Futeja. Vo svojich posledných vystúpeniach počas revolučných dní ukázal, že nepochopil situáciu. Jeho návrhy boli v zajatí starých myšlienok a ideí. Kariéra Daniela Futeja je príkladom príbehu málo známych funkcionárov, ktorí sa síce nedostali na vrchol straníckej hierarchie ale celý svoj profesijný život venovali práci pre stranu. Pomáhajú tak dotvárať obraz o sociálnom pôvode, vzdelanostnej štruktúre a myšlienkovom svete pracovníkov aparátu komunistickej strany.