HALADOVÁ, Silvia: Reflexie kolektivizačnej propagandy na stránkach denníka Pravda od roku 1951 po zahájenie Akcie „K“ („kulak“)

Komunistický režim nastolený v Československu po februárovom prevrate v roku 1948 využíval pri presadzovaní svojich zámerov mnoho foriem perzekúcií. Poľnohospodárstvo bolo poznačené kolektivizáciou, ktorá privodila rozvrat tradičného dedinského prostredia likvidáciou súkromnej malovýroby a budovaním kolektívnej poľnohospodárskej veľkovýroby. Proces prebudovania spoločnosti sprevádzal meniaci sa vzťah režimu k jednotlivým sociálnym skupinám. V prípade roľníkov bolo súkromné hospodárenie zhodnotené ako kapitalistický prežitok a propagovala sa výlučne poľnohospodárska veľkovýroba reprezentovaná veľkými socialistickými podnikmi. Dôsledkom týchto okolností prišlo k zásadnej zmene majetkovej a sociálnej štruktúry vidieka, ktorá napokon viedla k všeobecnému úpadku poľnohospodárstva a zlyhávaniu zásobovania obyvateľstva potravinami. Táto situácia bola úmyselne kladená za vinu majetným roľníkom, „dedinským boháčom", respektíve „kulakom", proti ktorým režim zaviedol dômyselný systém politických a ekonomických zásahov, ktoré viedli k ich spoločenskému, hospodárskemu a existenčnému rozkladu. Úlohou tlače, ako základného masovokomunikačného prostriedku a aj účinného prostriedku dobovej propagandy, bolo ukázať samostatne hospodáriacich roľníkov ako sabotérov „socialistickej výstavby" a očierniť ich pred verejnosťou ako najúhlavnejších nepriateľov. Kritika údajných odporcov nových pomerov dosahovala na stránkach denníka Pravda v roku 1951 mimoriadne štvavý prejav, s akým sa nemožno stretnúť v žiadnej ďalšej fáze kolektivizácie poľnohospodárstva v Československu. Bola to reflexia etapy uplatňovania najtvrdších represií a nezákonnosti totalitného režimu voči „dedinským boháčom", ktoré dosiahlo nebývalé rozmery. Cieľom predkladanej štúdie bolo analyzovať kolektivizačnú propagandu uverejňovanú na stránkach spomínanej dobovej tlače v roku 1951 s dôrazom na hodnotenie rozsahu, foriem a stupňa agresivity šírenia účelových informácií v najnáročnejších rokoch počiatočnej fázy kolektivizácie, v kontexte zlomových udalostí a spoločensko-politických súvislostí.