HALADOVÁ, Silvia. Násilná kolektivizácia v rokoch 1949 – 1953 na príklade mesta Trnava a obcí trnavského okresu

Spoločnosť v povojnovom Československu bola po komunistickom prevrate vo februári 1948 poznačená násilným vynucovaním autority zo strany štátu, ktorý na tento účel využíval viacero foriem perzekúcií. Bežnou súčasťou 50. rokov 20. storočia sa stal obraz úhlavného odporcu nových spoločenských noriem v podobe triedneho nepriateľa, ktorý predstavoval kohokoľvek, kto režimu z rôznych dôvodov nevyhovoval. Postupne sa formovali nové princípy celospoločenského smerovania, sprevádzané prenasledovaním bezmála všetkých spoločenských vrstiev, vrátane radových občanov. Budovanie ľudovodemokratického štátu, ktoré nasledovalo sovietsky vzor, reorganizáciou celej spoločnosti a potieraním akýchkoľvek triednych rozdielov, viedlo k nastoleniu monopolu moci KSČ. Zásadné zmeny postihli aj odvetvie poľnohospodárstva. Socializácia dediny zreteľne zasiahla do tradičného života roľníkov a zaužívaného spôsobu ich hospodárenia. Prvoradým cieľom novej poľnohospodárskej politiky bola konečná likvidácia súkromného hospodárenia roľníkov a budovanie kolektívnej poľnohospodárskej veľkovýroby. Hlavnými nepriateľmi výstavby socialistického poľnohospodárstva sa stali zámožní roľníci, tzv. dedinskí boháči. Základným predpokladom ich účelovej kriminalizácie bolo neplnenie kontingentov, ktoré sa stalo najčastejšou a aj najefektívnejšou príčinou potrestania roľníkov najhrubšími spôsobmi, akými boli finančné pokuty, väznenie, odvod k pomocným technickým práporom a do táborov nútených prác, či vysťahovanie celých kulackých rodín. Proces kolektivizácie poľnohospodárstva a uplatňovanie princípov novej poľnohospodárskej politiky v pofebruárovom Československu možno efektívne priblížiť mapovaním na regionálnych úrovniach. Pohľadom do trnavského okresu, s výrazným zastúpením poľnohospodárskej produkcie, sa možno podieľať na komplexnom skúmaní danej problematiky.