HALADOVÁ, Silvia. Kumulované tresty vynesené nad tzv. dedinskými boháčmi na príklade troch rodín z trnavského okresu

Po komunistickom prevrate vo februári 1948 nastúpilo Československo cestu budovania ľudovodemokratického štátu, ktorá viedla pod diktátom Moskvy k reorganizácii celej spoločnosti. Komunistický režim využíval pri presadzovaní svojich zámerov mnoho foriem perzekúcií s celospoločenskou pôsobnosťou. Zásadne zmeny doľahli aj na odvetvie poľnohospodárstva, keďže komunisti nadobudli výhradné právomoci v smerovaní poľnohospodárskej politiky, jej legislatívnom rámci a komplexnom riadení. Dôsledkami represií roľníckeho stavu najviac trpeli tzv. dedinskí boháči, ktorých režim označil za úhlavných triednych nepriateľov. Súkromne hospodáriaci roľníci boli postupne konfrontovaní s uplatňovaním viacerých postihov a so stúpajúcim počtom trestne stíhaných roľníkov často prichádzalo k protizákonnému kumulovaniu trestov. Okrem hlavného trestu odňatia slobody sa pridružili mnohým odsúdeným aj vedľajšie tresty – finančná pokuta, konfiškácia celého majetku, strata čestných občianskych práv a zákaz pobytu v príslušnom okrese alebo kraji. Odsúdení roľníci, ktorí rôznymi spôsobmi narušili priebeh socializácie dediny, pocítili tvrdý dopad represií najmä v podobe núteného vysídľovania všetkých rodinných príslušníkov z dovtedajšieho miesta bydliska. Na závažnosť tohto zločinného počínania komunistického režimu upozorňujú príklady spomínaných vysídlených rodín.