DUBOVSKÝ, Patrik. Spor o Antona Srholca (1960 – 1971 – 1989). Dilema bývalého „mukla“ a kňaza: spolupráca s režimom vs. strata štátneho súhlasu

Snaha ovládať kňazov a potláčať ich aktivity patrila za komunistického režimu k najdôležitejším úlohám štátneho aparátu, justície a Štátnej bezpečnosti a to i za asistencie niektorých prorežimných kňazov a biskupov či už v Mierovom hnutí katolíckeho duchovenstva, v Združení katolíckych duchovných Pacem In Terris alebo zaviazaných k spolupráci so Štátnou bezpečnosťou. Tieto metódy sa snažil režim uplatňovať aj na bývalých väznených kňazoch alebo rehoľníkoch, akým bol aj salezián Anton Srholec. Často krát takýchto kňazov Štátna bezpečnosť sledovala, tlačila ich do kolaborácie, vydierala, aby donášali na spolubratov alebo hrozili im odobratím tzv. štátneho súhlasu na duchovenskú činnosť. Ak ho kňazovi odobrali, stal sa „civilom", ktorý si musel hľadať prácu a obživu s biľagom nepriateľa režimu. Mnohí kňazi tejto frontálnej ofenzíve rôznym spôsobom podľahli. Štátna bezpečnosť zaviazala k spolupráci desiatky kňazov, stovky sa zúčastňovalo činnosti v prorežimných združeniach, až jedno z nich ̶ Združenie katolíckych duchovných Pacem In Terris – musel v roku 1982 v Československu zakázať sám pápež. Vyše desiatka kňazov na Slovensku zaplatila za svoj vzdor životom. Štúdia sa snaží na základe analýzy zväzkov Štátnej bezpečnosti od kategórie evidovania „nepriateľská osoba" až po kategóriu „agent", vedených na jedného z takýchto kňazov Antona Srholca v rokoch 1960 – 1988 ukázať takýto nerovný zápas. Na jednej strane zápas väzňa režimu, kňaza-robotníka, kňaza v pastorácii a zároveň evidovaného ako tajného spolupracovníka Štátnej bezpečnosti Antona Srholca s týmto režimom, snahu režimu i jeho údery podriadiť si ho a na strane druhej Srholcov zápas o česť, štátny súhlas na pastoráciu a o nestratenie služby kňaza, ako aj jeho riskantné hľadanie kompromisov s mocou.