5. apríl 1945 Košický vládny program

Košický vládny program (oficiálne Program novej československej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov) bol výsledkom rokovaní v marci 1945 v Moskve medzi politickými stranami pôsobiacimi v československom exile v Londýne a Komunistickou stranou Československa. Nová vláda pod vedením bývalého československého vyslanca v Moskve Zdeňka Fierlingera bola prezidentom Edvardom Benešom menovaná v Košiciach 4. apríla 1945 a jej program bol prijatý na druhý deň, 5. apríla 1945.

Predseda vlády Zdeněk Fierlinger

Komunistická strana využila výhodnú vyjednávaciu pozíciu (rokovalo sa v Moskve, Československo sa stalo súčasťou sovietskeho bloku a na jeho území sa nachádzala sovietska armáda) na presadenie mnohých prvkov diskontinuity z medzivojnovou Prvou Československou republikou. Išlo napríklad o deklarovanú zmenu zahraničnopolitickej orientácie (prioritne na Sovietsky zväz), socializujúce opatrenia v národnom hospodárstve (znárodnenie), či nový systém miestnej správy (národné výbory).

Najväčšie spory vyvolala otázka postavenia Slovenska. České politické strany neboli ochotné uznať, že Slováci sú samostatným národom (predstavitelia Československej strany národnosocialistickej dokonca na protest dočasne opustili rokovania), na druhej strane zas delegácia Slovenskej národnej rady požadovala federalizáciu štátu. Článok VI. programu napokon znamenal uznanie Slovákov za svojbytný národ (zo strany oficiálnych československých orgánov vôbec po prvýkrát) a zakotvoval asymetrické usporiadanie československého štátu, vrátane existencie autonómnych slovenských národných orgánov.

Košický vládny program predstavoval akúsi ústavu „sui generis" a hoci formálne neobsahoval právne normy, zakotvoval základy nového povojnového politického systému – tzv. ľudovej demokracie. Ten niesol viaceré autoritatívne prvky, nepočítal s existenciou politickej opozície a obmedzoval politický pluralizmus, keď znemožňoval voľnú súťaž politických strán. V konečnom dôsledku uľahčil cestu k nástupu komunistického režimu vo februári 1948.

Ondrej Podolec

Zdroj foto: Archív ÚPN

Vytlačiť