Na hlavnú stránku Ústavu pamäti národa

21. jún 1914 Narodenie Chaviva Reik

Chavivu Reickovú si dnes pripomíname pri príležitosti jej nedožitých 110 rokov. Je jednou z najodvážnejších žien a hrdiniek, ktoré počas druhej svetovej vojny aktívne bojovali proti nacizmu a ľudáckemu režimu. Židovské dievča z chudobnej rodiny sa vrátilo na Slovensko, aby vystúpilo so zbraňou v ruke aj v Slovenskom národnom povstaní. Na svoj pôvod bola hrdá, hoci za to zaplatila životom.

Chaviva Reicková sa narodila ako Marta Reiková dňa 21. júna 1914 v obci Nadabula, ktorá je dnes súčasťou Rožňavy. Bola jednou zo šiestich detí nemajetných rodičov Arpáda a Ester Reikovcov. Po vojne sa rodina presťahovala do Radvane pri Banskej Bystrici, v ktorej otec Arpád prevádzkoval papiernictvo. Tu Marta absolvovala ľudovú školu, ale pre zlú ekonomickú situáciu rodiny musela zanechať Strednú obchodnú školu v Banskej Bystrici a začala pracovať v železiarstve. Pri povahových črtách hovoríme o aktívnej a energickej mladej žene, ktorá bola plná optimizmu a odvahy. Svoju aktivitu prejavovala i v angažovaní sa v sionistickom mládežníckom hnutí Hašomer Hacair, v ktorom prijala hebrejské meno Chaviva, čo môžeme preložiť ako „Ľúbezná".

V roku 1938 sa vydala za Avrama Martinoviča, s ktorým odišli do Bratislavy. V najväčšom slovenskom meste pracovala ako asistentka dr. Oskara Neumanna, resp. ako sekretárka sionistickej organizácie Židovský národný fond a neskôr i pre ženskú medzinárodnú sionistickú organizáciu - v skratke WIZO. Po vypuknutí druhej svetovej vojny odišli s manželom v decembri 1939 do Palestíny, kde sa podieľali na zakladaní a budovaní kibucu Ma´anit. Pre rozdielne ideové názory sa s manželom rozišli, ale zostali priateľmi. Chaviva odišla z kibucu na severovýchod Palestíny. V roku 1941 sa stala členkou tajnej židovskej polovojenskej organizácie Hagana, ktorej cieľom bolo chrániť židovské osady. Následne na odporúčanie absolvovala výcvik v úderných jednotkách Palmach. S takto vycvičenými dobrovoľníkmi spolupracovala britská mandátna správa v Palestíne i britské tajné služby. Chaviva absolvovala intenzívny vojenský výcvik pod organizáciou Special Operations Executive (SOE).

Ďalšia britská tajná služba MI9 zorganizovala operáciu Amsterdam, ktorej cieľom bola podpora zostrelených pilotov a organizácia ich útekov v strednej Európe. Do nej bola zapojená aj Chaviva Reicková, ale už pod menom Ada Robinson. Keďže podľa platných britských zákonov nemohla ako žena vykonať výsadok z lietadla dňa 15. septembra 1944 pri Vrútkach ako jej mužskí kolegovia, Chaviva našla iný spôsob. 17. septembra 1944 pristála v bombardéri B-17 na letisku Tri duby na povstaleckom území. S výsadkármi sa spojila osem dní po ich vysadení v Banskej Bystrici. Ďalej nadviazala kontakt s predstaviteľmi židovskej komunity, ale zároveň sa dozvedela o krutom osude svojej rodiny, ktorá bola deportovaná do koncentračných táborov v roku 1942. Okrem pomoci zostreleným pilotom sa Chaviva podieľala i na pomoci židovským utečencom, deťom a výcviku židovských partizánov ako samostatnej jednotky, ktorej sa stala súčasťou. Po porážke SNP sa skryli v Nízkych Tatrách, kde boli pravdepodobne po zrade odhalení pri Pohronskom Bukovci protipartizánskym komandom 14. divízie SS Galície. Časť z partizánov bola zabitá na mieste, časť zranená a niektorým sa podarilo utiecť. Ďalší deň - 1. novembra 1944 bola zajatá aj Chaviva, ktorá netajila svoj židovský pôvod. Vo väznici Krajského súdu v Banskej Bystrici bola vypočúvaná a mučená. 20. novembra 1944 bola vo veku 30 rokov zavraždená v Kremničke jednotkami Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy a Einsatzgruppe H. Po vojne boli jej telesné pozostatky pochované v Prahe, v roku 1952 prevezené na požiadanie štátu Izrael na vojenský cintorín v Jeruzaleme. Aj tu je považovaná za hrdinku.

Posmrtne získala hodnosť podplukovníčky, je po nej pomenovaný napr. kibuc Lahavot Chaviva, ale aj izraelské vzdelávacie centrum a mierová cena v Nemecku. Ďalej je čestnou občiankou mesta Banská Bystrica in memoriam, pri pamätníku SNP v tom istom meste sa nachádza záhrada s jej menom a pamätníkom. V roku 2021 jej udelila prezidentka Zuzana Čaputová štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy In memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu, jej rozvoj, ľudské práva, slobody a ich ochranu. V roku 2014 bol o Chavive Reickovej nakrútený dokumentárny film pod taktovkou režisérky Anny Gruskovej s názvom Návrat do horiaceho domu, ktorý sa odvoláva na jej výrok pred nasadením v misii Amsterdam na Slovensku: „Medzi šťastím jednotlivca a splnením si povinnosti som ako matka, ktorá sa vracia do horiaceho domu, aby zachránila svoje deti."

Autor: Pavol Makyna

Odkazy:

Fotografia: Havivareik – wikipedia.org

Fotografia: Havivareik – wikipedia.org

Vytlačiť