17. apríl 1969 - výmena Alexandra Dubčeka za Gustáva Husáka na čele KSČ

Posledné nádeje českej a slovenskej verejnosti, že sa v Československu podarí udržať aspoň zvyšky reforiem z roku 1968, padli 17. apríla 1969 na zasadaní Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ).

Po vojenskej invázii v auguste 1968 tlačili sovietski predstavitelia na vedenie KSČ, aby prevzalo úplnú kontrolu nad spoločnosťou. Neoddeliteľnou súčasťou tohto procesu, ktorý je známy ako "normalizácia", bolo odstraňovanie reformistov z najvyšších straníckych a štátnych postov. V Moskve si však uvedomovali, že ich nahradzovanie rigidnými dogmatikmi a neostalinistami akými boli Vasil Biľak, Alois Indra alebo Oldřich Švestka je kontraproduktívne. Títo funkcionári totiž nemali potrebné organizačné schopnosti a chýbala im akákoľvek prirodzená autorita. Vzhľadom na to sa Kremeľ začal orientovať na tzv. realistické krídlo KSČ. Tvorili ho bývalí umiernení reformisti, ktorí boli ochotní presadzovať normalizáciu podľa sovietskych predstáv. "Realistický prúd" mal silné zastúpenie najmä na Slovensku, kde stál na jeho čele šéf slovenských komunistov Gustáv Husák. V českých krajinách sa medzi popredných realistov zaradil bývalý minister vnútra Lubomír Štrougal.

Foto: Gustáv Husák

Pri rozhodovaní Moskvy, kto nahradí na poste prvého tajomníka ÚV KSČ Alexandra Dubčeka, zohral dôležitú úlohu generálmajor sovietskej tajnej polície KGB Jelisej Sinicyn. V osobe Husáka rozpoznal ambiciózneho oportunistu a zároveň schopného politika, ktorý zabezpečí "normalizáciu" československých pomerov podľa predstáv Kremľa. Vďaka jeho odporúčaniam sa predseda KGB Jurij Andropov a generálny tajomníkovi ÚV Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Leonid Brežnev rozhodli dosadiť Husáka na čelo KSČ.

Pád Alexandra Dubčeka bol od začiatku roka 1969 nevyhnutný. Moskva len čakala na vhodnú príležitosť. Vítanú zámienku, aby mohla uskutočniť výmenu na najvyššom poste KSČ, jej poskytli masové protisovietske demonštrácie, ktoré vypukli 28. marca 1969 po víťazstve československého mužstva nad sovietskymi reprezentantmi na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji.

Sovietske vedenie pod hrozbou novej vojenskej okupácie československých miest prinútilo Dubčeka, aby súhlasil s "dobrovoľným" odchodom z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Husák sa 13. apríla 1969 v Mukačeve tajne stretol z Brežnevom, ktorý ho uistil, že má jeho podporu. O štyri dni neskôr ÚV KSČ konštatoval, že vedenie strany nedokázalo presadiť opatrenia k odstráneniu a prekonaniu "krízových javov". Dubček potom formálne podal demisiu a sám navrhol za svojho nástupcu Husáka.

Výmena na najvyššom poste KSČ odštartovala obdobie tzv. zostrenej normalizácie, ktoré prinieslo obnovenie byrokraticko-direktívneho spôsobu riadenia strany a štátu, represálie proti odporcom režimu a hromadné čistky vo všetkých politický, hospodárskych kultúrnych organizáciách.

Tomáš Klubert

Zdroj foto: Archív ÚPN

Vytlačiť