Zbor povereníkov

Zbor povereníkov bol slovenským vládnym orgánom s obmedzenými právomocami. Zriadený bol 1. septembra 1944 Slovenskou národnou radou ako orgán vládnej a výkonnej moci na Slovensku.

V období od 21. januára 1945 do 7. februára jeho funkcie plnil Úrad delegácie Slovenskej národnej rady.

Zbor povereníkov vykonával vládnu moc v rozsahu zákonodarnej právomoci Slovenskej národnej rady, teda pre veci národnej alebo regionálnej povahy. Počet a názvy povereníctiev sa menili, s niektorými výnimkami kopírovali rezorty slovenskej (1944 – 1945) a československej (1945 – 1960) vlády s výnimkou rezortov národnej obrany, zahraničných vecí a zahraničného obchodu.

Prvý rok existencie Zbor povereníkov viedlo predsedníctvo Slovenskej národnej rady, od 18. septembra 1945 ho viedol predseda a podpredsedovia. Zbor povereníkov sídlil od 1. septembra 1944 do 23. októbra 1944 v Banskej Bystrici, od 21. januára 1945 do 7. februára 1945 v Trebišove, od 7. februára 1945 do 11. apríla 1945 v Košiciach a od 11. apríla 1945 do 11. júla 1960 v Bratislave.

Účinnosťou Ústavy Československej socialistickej republiky Zbor povereníkov 11. júla 1960 zanikol a jeho kompetencie prešli na československú vládu a Slovenskú národnú radu. V rokoch 1960 až 1968 boli za povereníkov volení členovia Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ktorí viedli odbory Slovenskej národnej rady pre vybrané rezorty a spravidla aj komisie Slovenskej národnej rady pre dané rezorty. Od 1. januára 1969 bola najvyšším výkonným orgánom štátnej moci na území Slovenska vláda Slovenskej socialistickej republiky.